Po detstve, kedy nemá naše slovo obyčajne veľkú váhu, príde obdobie viac, či menej úspešných vzbúr.Chceme meniť svet, no prv než nám narastú krídla, svet zmení nás. Neúprosná realita všedných dní neposkytuje veľa priestoru na vzlet. Hovoríme si, že po tejto skúške už určite bude čas aj na niečo iné, ako na knihy, projekty, výkresy....No potom príde ďaľšia a ďaľšia skúška a po nich prax a rodina, dieťa, možno kariéra a stále práca a starosti.
S každým novým ránom kráčame v ústrety povinnostiam, vezieme sa na kolotoči z ktorého nevieme vystúpiť. Veď sa to nedá, nejde to! Nemá nás kto zastúpiť, nemá nás kto nahradíť. Takto nadopovaní a vedomí si vlastnej doležitosti stále rýchlejšie bežíme v ústrety záhube. Vždy máme pripravené lepšie a lepšie výhovorky, ktorými sa snažíme klamať všetkých okolo aj seba.
Nemáme čas na nič, treba zarobiť veľa peňazí. Všetko je také drahé. Energie, byty, domy, autá, aj vzdelanie, chceme predsa dať deťom to najlepšie. Okrem toho chceme aj vidieť svet, dobre sa obliekať aj najesť. Veď o čom ten život vlastne je, keď si nič nedoprajeme a nežijeme na úrovni?
Tak sa krútime od rána do večera. Možno sa v nás občas pohne kúsok svedomia, no rýchlo ho prehlušíme modernými prostriedkami, ktorých je okolo nás stále viac a viac. Kto by sa tu nad čím zamýšľal? Všetci vieme, čo je dnes podstatné, hovoria o tom v televízii, píšu o tom v novinách. Už v materskej škole deti vedia, že raz musia zarábať veľa peňazí a urobiť kariéru, aby to v živote niekde dotiahli.
Vlastne tak sme to chceli, možno nie všetci, ale mnohí. Pozlátka má zrazu cenu zlata a podstata života sa zahmlieva, stráca, nie je v móde o nej hovoriť. To však neznamená, že ubudlo z jej doležitosti. Raz pre každého z nás pride chvíľa, keď bude musieť rozbaliť svoj batoh a skladať účty z toho, čo v ňom má naložené. Vtedy nám nebudú nič platné všetky tie statky za ktorými sa bezhlavo celé dni naháňame.
Šťastím pre človeka nie je to, že prežije časť svojho života, keď je plný zdravia a sily v kruhu priateľov, že urobí veľkú kariéru, že nazhromaždí veľký majetok....
Skutočne šťastný je ten človek, ktorý prežije svoj život čestne, v radosti a v pokoji a má pri sebe ľudí aj vtedy, keď mu zdravie neslúži, keď potrebuje pomoc a opateru ako malé dieťa a keď ho pred cestou do večnosti má kto objať a povedať mu - Choď za svetlom -
