S darčekom a kvietkom som vstúpila cez predzahrádku do dvora. Všade bolo niečo porozťahované. Papuče, hračky, papieriky sa váľali po tráve aj poletovali vo vetre. Opatrne som otvorila dvere do predsiene, kde mi už vybehla v ústrety oslávenkyňa.
Vošli sme spolu do jedálne. Sedelo tam niekoľko dospelých v dobrej nálade. Deti pobehovali snáď všade a veselo šantili. Stôl bol plný vtedy populárnych obložených chlebíčkov, zákuskov a nechýbala žltá malinovka v sklenených fľaškách a čapovaná kofola.
Hneď mi priniesli stoličku a tanierik a priateľka mi poukazovala darčeky. Po chvíľke priniesla pani domáca ašte horúcu štrúdľu, ktorá rozvoniavala po celom dome. Každý dostal jeden kúsok s uistením, že ďaľší plech sa pečie.
Pred odchodom na oslavu ma babka s mamou inštruovali o slušnom správaní sa na návšteve a tiež o tom, že je čas prísť aj čas odísť. Radšej som ani nečakala, kým prinesú ďaľšiu porciu mojej obľúbenej pochúťky a rozlúčila som sa s tým, že večer sa na ulici pod lampou stretneme.
Dobehla som domov a začala som rozprávať o všetkom, čo sa tam odohrávalo. Ako tam pobehovali deti a robili krik a neporiadok a ako sa cez chodbu za kopu vecí nedalo ani prejsť a o všetkom, čo bolo rozhádzané po dvore.....Babka sedela a počúvala a stále viac sa na mňa mračila. Nechala ma rapotať hodnú chvíľu a potom sa ma spýtala, či to je už všetko, či mi tam ani nič neponúkli.
Zahanbila som sa a povedala som, že okrem iného teta pripravila aj vynikajúcu štrúdľu. Vtedy sa babička zamračila ešte viac a urobila mi školenie na ktoré som nikdy nezabudla. Zdôraznila, že všetok neporiadok na dvore aj v dome sa ľahšie uprace, ako sa dá do poriadku zlé svedomie, ktoré má človek, keď ohovára a nevšíma si podstatné veci.
Vždy na konci mája mi príde na um tento príbeh, lebo dnes nemá narodeniny len moja bývalá kamarátka, ale aj moja dcéra a moja mama, ktorá už nežije, by slávila meniny.
