Aj ja už niekoľko dní vyberám a ukladám späť veci, ktoré mi dáko nesedia. Zvažujem či dokúpiť niečo nové, alebo prežijem zimu v tom, čo mám.
Problém nie je v tom oblečení. Mám plnú skriňu a dokonca to nevyšlo ani z módy. Niektoré kúsky som ešte ani raz nemala na sebe. Kupovala som si ich preto, lebo sa mi páčili a predpokladala som, že ich budem rada nosiť. Vytváram si k oblečeniu vzťah. Nepotrebujem zbytočné módne výstrelky, mám rada triezvu klasiku a občas si s radosťou aj niečo ušijem.
Ale to, čo mám je mi zrazu primalé. Vyzerá to tak, že sa mi niečo akosi vyšmyklo z rúk. Po triezvom zvažovaní som si povedala, že skúsim urobiť nápravu a preto si nič nové o číslo väčšie túto jeseň nekúpim.
Zopakovala som si múdre rady, ktorých mám síce plnú knižnicu aj hlavu, no v ich praktickom využívaní mám rozhodne rezervy a pustila som sa do práce. Zistila som, že ma to v podstate baví, lebo som cvičila aj doteraz, ale bolo treba zabrať viac. Pridala som ryľovanie záhrady a iné práce okolo domu k tomu behanie so psom a teším sa na staronové veci z môjho šatníka.
Ešte by bolo fajn, keby som pri behaní stretávala viac žien v mojom veku, lebo s týmto problémom určite nie som sama, no miesto toho som nedávno videla, ako si moja rovesníčka sediaca v aute, čo ma obehlo, klepkala na čelo. Nuž máme slobodnú vôľu a ja som sa práve rozhoda skúsiť inú cestu, netvrdím, že sa musí páčiť každému, lebo je dosť ťažká, ale skúsim.
